Každý z nás pozná nejakého žiaka, ktorý sa nezdá byť hlúpy, no napriek tomu neprospieva. Dôvodov môže byť veľa: môže to byť nezáujem o daný predmet, môže to byť ťažká situácia v rodine, ale môže to byť aj niečo také obyčajné ako je neschopnosť robiť si dobré zápisy z výkladu.
O svoj príbeh sa s nami podelila Helena Veselá, ktoré písanie všetkými desiatimi zmenilo život.
Helena mala v škole k premiantke ďaleko. Hoci z jej vystupovania bolo jasné, že ide o inteligentné dievča, jej známky tomu zďaleka nezodpovedali. Situácia sa každým rokom zhoršovala a na strednej škole si už všetci robili starosti, ako to s ňou dopadne.
“Jak se člověk má učit, když nestíhá psát poznámky a když stíhá, tak je stejně po sobě nepřečte, protože psaní propiskou prostě není mou silnou stránkou?
Naprostá frustrace, protože vlastní poznámky jsou samozřejmě něco jiného, než ofocené stránky od spolužačky či knížka.
Škola mě naprosto nebavila, učitelé mě samozřejmě podceňovali a přestup na fyzicko-matematickou školu mi nedoporučili. V devítce mě posílali na „učňák“ – že na víc nemám. A nejhorší je, že ani já se necítila na to, že by mě to bavilo a že bych na to měla.“
Zlom nastal, keď prišla hodinu písania na stroji. Len čo sa Helena naučila písať všetkými desiatimi a začala si počítač nosiť do školy, ukázalo sa to, čo predtým nikomu nenapadlo: Helenin zlý prospech pramenil z toho, že si v škole nedokázala robiť poznámky z výkladu.
Helena mala šťastie na učiteľov, ktorým nevadilo, že si do školy nosila na poznámky počítač. Nielenže si dokázala zapisovať všetko tak rýchlo, ako to učiteľ rozprával, ale navyše mala vo všetkom poriadok a mohla si rýchlo dohľadať čokoľvek, čo potrebovala.
„Po písacom stroji som pokukovala od detstva! Písanie perom mi nešlo a tak ma tento stroj úplne fascinoval, ale vtedy som jednoducho nevedela, ako na to. Na strednej prišla hodina písania na stroji – to bol snáď prvý predmet v škole, ktorý som vyslovene chcela. Tešila som sa na hodiny ako malé dieťa na hranie.
Akonáhle sa ku mne potom dostal počítač a ja som si mohla písať poznámky – úhľadne, odrážky, kurzíva, tučné písmo a pod. Všetko bolo pre mňa zrazu úhľadné a čitateľné. Zrazu ma začalo aj baviť sa učiť, už bolo z čoho. A tak som aj napriek tomu, že som nemala jasný cieľ ani som nikdy o žiadnom štúdiu neuvažovala, zvládla zmaturovať a v radosti vyštudovala aj Vyššiu odbornú školu.”
Za Heleniným zlým prospechom bolo niečo také obyčajné ako zlé a nečitateľné poznámky z hodiny. Študentov, ktorým písanie všetkými desiatimi pomôže a budú vďaka tomu mať lepší prospech, môže byť mnoho.
„Škola ma ako malú nebavila, nemala som žiadnu motiváciu. Pamätám si dodnes, ako som z písania v prvej triede dostala zlú známku a ja sa zo všetkých síl snažila! Ja som sa taáááák snažila a nebolo to ohodnotené. Snaha sa jednoducho nepočíta a motivácia bola fuč… Akonáhle som sa mala z čoho učiť, našla som si novú motiváciu, prečo sa zase učiť. Podarilo sa mi teda v škole pokračovať a neskončiť s výučným listom.“
K dobrému prospechu môže prispieť aj to, že sa študenti môžu s počítačom cítiť oveľa viac dospelo a „cool“, čo v určitom veku hrá významnú úlohu (pamätáme si to všetci 🙂 ). A pokiaľ to povedie k tomu, že sa im v škole bude lepšie dariť, tak je to výhra pre všetkých.
Helena svoje rozprávanie zakončuje slovami: „Každopádne pointa je jasná: pre mňa písanie všetkými desiatimi prinieslo konečne pokoj s poznámkami a to, že som sa mala z čoho učiť. Tým sa zmenil celý prístup ku škole.“
Pokiaľ by písanie všetkými desiatimi pomohlo aj vám alebo niekomu vo vašom okolí, neváhajte vyskúšať Písanie Hravo. Prvých 10 klávesov je zadarmo.
Alebo môžete v čítaní pokračovať na ďalšie prípadové štúdie zo škôl alebo sa s nami môžete naučiť používať klávesové skratky, ktoré vám pomôžu výrazne zefektívniť vašu prácu na počítači.
